Na oblohu nad africkou savanou stúpa odpradávna deň čo deň horúce, žiarivé slnko.

Prvé ranné lúče pohládzali malebnú krajinu. Šírošírou Levou ríšou sa hrnuli početné čriedy zvierat, smerujúce k jedinému cieľu. Bol to úchvatný pohľad. A v tomto prípade zbytočne použitý minulý čas. Nás totiž stále dokáže ohromiť svojou jedinečnou výpravou, veľkolepo riešenými vizuálnymi scénami a charakteristicky jednoduchým, avšak strhujúcim dejom, ktorý je postavený na nadpriemerných základoch. Ale poďme pekne po poriadku.

Základnú formu Leviemu kráľovi daroval režisérsky tandem Roger Allers – Rob Minkoff, ktorý stavil svoje šance na klasickú animáciu napriek tomu, že i tá počítačová bola v roku 1994 na pomerne vysokej úrovni. Keďže Lion King je a vždy bol v prvom rade film, ktorý Vás dokáže strhnúť do svojej atmosféry takpovediac „pôsobivosťou", tak si naňho môžeme posvietiť aj z pohľadu kinového nadšenca. V našom prípade sa to stáva o to jednoduchším, pretože príbeh levieho princa prežívajúceho vlastný kolobeh života, bol v deväťdesiatych rokoch minulého storočia na Slovensku tým najnavštevovanejším filmom v kinách a po digitálnom zreštaurovaní i tým najrozoberanejším filmom z hľadiska všeobecnej obľúbenosti.

To, že som spomenula klasickú animáciu nebolo náhodné. Je to najstarší a veľmi populárny druh animácie, ktorý postupne s príchodom novších metód začal zapadať prachom a ako napovedaná ekvivalent „rukou-kreslená animácia" robil animátorov ešte vyťaženejších ako v dnešnej dobe. Pri klasickej animácii však dokážeme absorbovať kúzlo tých animákov, ktoré predchádzali tzv. „dokonalosti" a to je jeden z dôvodov, pre ktoré si ich cením väčšmi. Síce to znie paradoxne, ale práve tie chybičky ako bolo v primárnej levej verzii pretiahnutie nejakých farieb, pár bielych miest, ktoré vznikli čisto náhodou, znásobené veľkým plátnom, tie nedokonalosti dodávali (a vždy budú) filmu osviežujúci nádych a dojem nefalšovanej reálnosti. I keď jeho rok výroby už dávno nebol pre Disneyho štúdiá ťažkým začiatkom naplneným prebíjaním svojho mena do rebríčku úspešných a vzniklo plné vrece rozprávok, ktoré sa stávajú „klasickými" a dokonca legendami nielen svojím druhom animácie, ale taktiež dátumom premiéry, Levieho kráľa môžme medzi ne zaradiť práve pre formu, ktorou sa ho rozhodlo režisérske duo prezentovať.

Preto si možno myslíte, že podľa mojej mienky animovanému snímku ocenenému dvoma Oscarmi, ktorému sa podarilo po rokoch budovania svojej povesti dostať aj na DVD v špeciálnej úprave, mohla nová a vykrášlená verzia jedine uškodiť či dať možnosť zničiť ten krásny rozprávkový svet, čo bol dokonalý svojou nedokonalosťou. Je však vyslovene šťastnou zhodou okolností, že tieto aspekty, ktoré tvorili tie priepastné rozdiely medzi „novovekou generáciou animákov" a starými dobrými časmi typickými nádhernými a chytľavými postavičkami, sa rozhodla pôvodná trojica autorov (režiséri a producent Don Hahn) ponechať. Vynovený kráľ to ešte v sebe má, má to čaro, ktorým sa odlišuje od iných výtvorov a okrem neho hýri s nemalým pričinením zo strany výtvarníkov i technikov rôznymi detailmi, bohatším spektrom farieb a zmixovanou zvukovou stopou.



 

O tom, aké pocity zanechal Lion King v drvivej väčšine ľudí, ktorí navštívili kino, sa dnes nedá pochybovať. Ak sa dá hovoriť v žánri animovaných rozprávkoch o „kultoch", tak v mojom ponímaní by do nich Leví kráľ spadal s celým svojím repertoárom zahrňujúcim tvorcov a ľudí, čo sa na ňom podieľali, cez vizuálnu stránku a dej až po hudbu či dabing. Sám prezident spoločnosti Walt Disney Feature Animation a výkonný producent Levieho kráľa, Thomas Schumacher, sa vyjadril vo veľmi priaznivom duchu vyhlasujúc ho priam za kus filmovej histórie. Veď len zmienka o tom, že je to jediný film na svete nadabovaný do 32 jazykov (od švédštiny až po jazyk Zulu) inšpirovaný Hamletom, podľa niekoľkých filmami Leni Riefenstahlovej, Starým zákonom, biblickým príbehom o Mojžišovi (čo sa dá postrehnúť napríklad pri porovnaní kapitoly o zjavení Boha Mojžišovi v podobe keru a zobrazením Simbovho otca, Mufasu, ako ducha) alebo fakt, že osem rokov po svojom uvedení ešte pred zreštaurovaním sa stále držal v tabuľkách najúspešnejších filmov na svete na desiatom mieste za takými filmami ako E.T. - Mimozemšťan a Hviezdne vojny... Takýchto informácií, ktoré svedčia o neutíchajúcom záujme verejnosti o klasické animáky, dokážeme nájsť veľmi veľa, ale konkrétne na margo Levieho kráľa by som mohla spomenúť ešte i to, že svedkom jeho skutočných kvalít sú okrem komerčného úspechu aj kladné ohlasy kritikov ako napríklad štyri hviezdičky od hudobného magazínu Rolling Stone, ktoré si odniesol spolu s nálepkou hlásajúcou „vysoko zábavnú zmes hudby, humoru a pastvy pre oči, ktorej nechýba cit pri vykreslení vzťahu otca so synom", priaznivá recenzia uverejnená v New York Post či to, že Lion King bol aj animák vyznačujúci sa obrovským počtom predaných vydaní na videu (len do júla 1996 sa predalo viac ako 54 miliónov kusov), ktorý inšpiroval i rovnomerný broadwayský muzikál.

Čo však tak veľmi upútalo divákov na Levom Kráľovi? Čím sa tak líšil? Je pravda, že má prekrásnu výpravu, nechýbajú mu veľkolepé scény, originálny dabing sa môže pochváliť menami ako Jonathan Taylor Thomas (Simba), Matthew Broderick (dospelý Simba), Moira Kelly (dospelá Nala), obdivuhodným hlasovým potenciálom Jamesa Earla Jonesa (Mufasa), vynikajúcim Jeremy Ironsom (Scar), Rowanom Atkinsonom (Zazu) alebo hyenou Whoopi Goldberg (Shenzi) a z menovaných predností nemôžeme vynechať ani hudbu, ktorá získala pár drobných ocenení a nominácií. Ale tie vskutku nie sú veľmi dôležité... Ale predsa len Vám môžem povedať, že Hans Zimmer získal v roku 1995 Oscara a Zlatý Glóbus, zvíťazil i v BMI Film & TV Awards, Chicago Film Critics Association Awards, bol nominovaný na Grammy Awards a BAFTA Awards narozdiel od Eltona Johna, ktorý má Oscara i Zlatý Glóbus za pieseň „Can You Feel the Love Tonight", vyhral BMI Film & TV Awards, bol nominovaný na Grammy Awards a MTV Movie Awards taktiež touto piesňou a ku svojmu kontu si pravdepodobne pripočítava aj nominácie na Oscara, Zlatý Glóbus a Grammy Awards („Circle of Life") aj nomináciu na Oscara za pieseň „Hakuna Matata". Tak vidíte, myslela som, že to vyjde na väčší počet riadkov. Ale záleží na tomto všetkom? Má síce mnoho vynikajúcich vlastností, ale nájdu sa v ňom aj zápory ako prílišná mravoučnosť určená pre najmenších divákov alebo nedostatočné priblíženie charakterov postáv vyplývajúce z pomerne krátkej minutáže pre taký veľký počet postáv,...

...ale Leví kráľ je napriek nim jedinečný. Obsahuje totiž všetko, čo má pravá Disneyovka mať: hlavného hrdinu prežívajúceho dobrodružstvá; zákerného podliaka; pútavý príbeh, ktorý nie je prekombinovaný a nenúti nás sústrediť sa na viac dejových línií; chytľavé piesne; komické figúrky a scény vyvolávajúce chvíle napätia, dojatia, romantiky, ale i zábavy.

Nerozumiem ľuďom, ktorí sa na príbeh tak geniálne ukazujúci analógiu lásky, otcovskej starostlivosti oproti pokryteckosti, krutosti, drzosti a neznášanlivosti pozerajú len z chladnej nadnesenosti vymenúvaných kladov a záporov. Ale ja asi nerozumiem mnohým veciam. I keď možno je to tým, že Lion King sa so mnou ťahá už od môjho detstva a vďaka nemu si vždy spomeniem na niekoľko fráz zachytávajúcich pointu príbehu a teda večný kolobeh života:

(100%) hlasov 5

Dexter

Kráľovná Alžbeta: Zlatý vek

Leví kráľ